Pred Mozillou a s Firefoxom
Moja prv hodina s internetom bola spt s prehliadaom Netscape s priloenm prvm editorom HTML, ktor som bez vstrahy pouil. O iadnom inom prehliadai som ete nepoul a samotn "vmontovanie" nieoho "na ten internet" voalo arom diaok. Na alom vtedajom hegemne som altavisticky vyhadal strnky s mojim menom a il nentene alej. Softwarov giganti si internet nevmali.
Po dlhom ase sa mi do rk priplietlo CD s natlaenm malm e a naozaj ma nim neuptalo. Zaala vojna prehliadaov so znmymi vsledkami a dsledkami.
Hviezda Netscape poklesla a potae mali to osi na prehliadanie webu v sebe. m alej viac som okrem zmeru internet len pouva, robil na druhej strane barikdy ako autor webstrnok. Internet Explorer dospel do svojho najvkonnejieho obdobia a zrove s nm naden doba snaiaca sa nasilu previes internet na aksi DOT COM.
Kto vedel len troku zobiky a rchlo obracal zveren strnky projektov, zskaval stle viac obeiva a prispieval k ivelnmu rozmachu potu dokumentov na internete.
Prve vonos "akademickho" Internetu prinala aj vonos vkladu nekonkrtnych dohd o vzjomnej komunikci a toleranci. Mj prstup k internetu m dve roviny. Som pouvate z pracovnch dvodov, alebo len tak pre relax, a som aj vvojr. Som nm profesionlne, ale aj vo vonom ase mi ned pohra sa prve nad vvojom.
Mj pouvate je pohodln lovek. Km v krku vvojrov hlasite nadvam na monopoln praktiky, przvukujem na monos voby a existenciu porovnatench monost, mj pouvate si hne po ukonen hlasitej debaty tartuje opuvan monopolistick produkt a ta si denn tla pred tm, ne sa zahbi do vvoja.
Mj vvojr je nekompromisn lovek. Kad strnku prezer najmenej v troch rznych prehliadaoch. Na ploche m vetky ich ikonky. Je doba tabukov a poiadavky na strnky s "ani pixel inak". Brodm sa hromadami tagov povypanch kontrukciami dosahujcimi nevdan efekty pre dan prehliada a do dokonalosti. Okolo ma prebiehaj diskusie okolo akhosi CSS, ktor ma nechvaj chladnm. HTML zatia sta. Prv pochybnosti o sprvnosti zanam tui pri prerban toho, o som spchal.
Vo vonom ase som sledoval nekoniace sboje ud za MS IE a proti MS IE. Zapjam sa do nich ako vvojr a hjim stanovisko vlastnej cti vytvra produkt, ktor pota s alternatvami, a roky v diskusich nem spech v podobe percentulneho pomeru majoritnho prehliadaa. Vraj na to vetko nie je as. U v tej dobe mne neznma technolgia CSS dospela a ja som si ju ete stle nevimol. Len obas mi do kdu zabldila z internetu odchyten kontrukcia s inou syntaxou.
Netscape ohlsil znik a tm defakto potvrdil svoju prehru a tak vystpila do popredia iniciatva Mozilla so svojim jadrom Gecko a proklamovala lepiu kvalitu ako umrlec s verziou tyri bodka osi. S chladnou hlavou pouvatea som naalej klepal po modrom e a vvojr sa obval najhorieho – nov Netscape bude od zkladu osi in?
Veru bol. Kdesi som si stiahol "Netscape viac ako tyri" a nechcel som veri vlastnm oiam – pouvate vo mne zanadval na pomal tart – vvojr sa pousmial, ve sa to bli Internet Exploreru. A vzpt mi do vpotu prehliadaov pribudol al, pre ktor sa strnka op zobrazuje inak.
Nasledujce roky prebiehali v neustlych prestrelkch nadencov oboch tborov v tichom pouvan IE a psan strnok v prakticky istom HTML s drobnm pretlovanm v CSS.
Skvalitnenm mjho prstupu k internetu som na om ako pouvate trvil m alej viacej asu a na povrch vystupovali neduhy pomaliky niekokoronho prehliadaa. Pravidelne jeho okn zmizli v nenvratne. Aksi divnosti sa diali v operanom systme a nepomhalo ani raz za hodinu odvivova systm od dointalovanch pinov. Rokmi zskan nvyky a klvesov skratky mi kad pokus "sksim s do Opery", "Mozilla nehryzie" stroskotali na ich odlinosti.
Vvojr popri tom objavil a pochopil aro CSS a ktosi ho postril k strnkam ud spomnajcich aksi XHTML. Pretal som si osi o beztabukovom layoute a konzervatvnos driaca sa ma rokmi padla takmer zo da na de. Vidie svetlo po rokoch zatemnelho potania TD TR TD TR bolo vemi prijemn.
Mono vtedy pretiekla aj moja trpezlivos nad stle sa kaziacim prehliadaom. Prvkrt som poul aksi slovo Phoenix a neregistroval som ho prli, videl som toti niekoko pokusov o alternatvy nad jadrom Gecko, e to a tak bomba nebola. Prchod projektu s nzvom Firebird ma u zasiahol viac. Sprvu som si povedal, e nebudem v kuse sahova cel Mozillu, ke je vo Firebirde to ist jadro a to mi na testovanie sta.
V momente ako som zistil, e Alt-D je vo Firebirde to ist ako v IE, e tartuje naozaj rchlejie ako "IE tartuje rchlo pretoe je zadrtovan v systme", e zobrazuje strnky fakt bleskovo "ako Opera" a netrp niektormi neduhmi Opery "sedmiky ete neboli a vetko pod nimi bolo vemi svojsk".
Povedal som si, e doma to sksim pr dn s Firebirdom. asom som sa presvedil, e naozaj ide aj cudzm prehliadaom pozera strnky. Dokonca som zistil, e existuj udia, ktor nerobia strnky pecificky pre konkrtne prehliadae – nie pre jeden, dva, tri. Proste akceptuj nejak pravidl, ktorch dodrovanie zabezpe ah vvoj a zrove obracia naruby vetky postupy. Moje strnky postupnm odlaovanm priberali na vhe a oni chceli vetko zjednoduova.
Dnes u ijem s prehliadaom, ktor mi vyhovuje a ktor sa ma hlavne nesnail "prerobi" na svoj obraz. Postupom asu som ho prestal chpa ako konkurenta IE ale ako lepiu vobu. Aj napriek mnostevnej prevahe som presvedil pouvatea internetu v sebe, e mem postpi o krok a objavm veci, ktor a po objave zachutili.
Koncepcia Firefoxu je sn najbliie mojim predstavm o rznosti potrieb pouvatea internetu. Nesna sa mi prli pomha ale zrove ma pred samm sebou chrni. Vie mi ponknu in tvr a podvol sa pokusom si ju ohn sprvnym smerom.
Nebojm sa s ou prei alch pr rokov a avzovan nov verziu IE, u dokonca posunut do budcnosti, oakvam menej dramaticky. Bojm sa iba jedinho, e nov produkt sa bude prli vzpiera stpajcej obube alternatv a pouije tradin nstroje – zmern nekompatibilitu, zavdzanie novch prvkov, ktor vylia konkurenciu. To ale uvidme, ve aj samotn vvojri IE obas hlesn osi o vypout kritiky.
Dovtedy si budem uva.